1. A trieda na výmennom pobyte v Belgicku od 19.03. do 25.03. 2011

V jazykovej triede sme sa zišli z dvoch hlavných dôvodov, aby sme sa dohovorili v angličtine a aby sme čo najskôr vycestovali za hranice všedných dní. Všedné dni pre nás znamenajú prípravy do školy, každodenné skúšanie, písomky a hlavne stres. Od tohto všetkého sme sa túžili odpútať aspoň na niekoľko dní. Vedeli sme, že nám škola organizuje výmenné pobyty do zahraničia, preto sme aj my chceli zažiť niečo neobyčajné, na čo budeme môcť spomínať celý život. Našťastie, dlho sme čakať nemuseli, lebo v októbri bolo všetko rozhodnuté – cestujeme do Belgicka.

Teda, nejaký mesiac sme si museli počkať. Ale tie predstavy, ktoré nám vírili v hlavách! Aká bude hosťujúca rodina, budú tam pekní chalani? Okrem týchto predstáv sme sa museli držať aj pekne pri zemi. Začali sme „šprtať" angličtinu a pracovať ma projektoch na tému Zelená nie je len farba, ale aj stav mysle.
Hovorí sa, že čas letí, ale nám sa zdalo, že od októbra do marca sa rútil závratnou rýchlosťou. Možno ho poháňala aj nová túžba, aby sme už nastupovali do autobusu a kývali rodičom, frajerom, priateľom.
Konečne nastal deň D a naše predstavy sa stali realitou. Takmer 19 hodinovú cestu sme strávili každý svojím spôsobom. Niektorí jedli celý čas, iní spievali alebo si rozprávali vtipy, ale všetci sme už chceli byť na mieste – v Beverene.
Do Beverenu sme pricestovali o desiatej hodine ráno. Svojich belgických partnerov sme spoznali ihneď, maily a fotografie sme si vymieňali dávno pred prvým stretnutím. Pripravené a naštudované nám „ vyfučali z hlavy", zvládli sme len jednoduché pozdravy. Nervozita z nás opadla, keď sme zistili, akí sú rodičia partnerov milí. Tento pocit umocnil aj fakt, že pri zoznámení sa ľudia v Belgicku trikrát pobozkajú na líce, takže sme išli do hosťujúcej rodiny celí vybozkávaní. Po jedle a krátkom oddychu sme vycestovali k Severnému moru. Bolo tam fantasticky!

Od pondelka sa začalo preverovanie našich schopností v bicyklovaní. Nie všetci sme boli super cyklisti, ale snažili sme sa. Pre belgických študentov je bicykel hlavným dopravným prostriedkom. V škole, ktorá sa volá SINT- MAARTEN má viac ako tisíc študentov, sme sa tretli s Čechmi, Talianmi, Rumunmi. Po oficiálnom otvorení výmenného pobytu a privítaní riaditeľom školy, sme sa rozdelili do skupín, v ktorých sme pracovali celý týždeň. Zvyšok prvého dňa sme striedali aktivity od prezentácie projektov, cez hry, kvízy a ochutnávanie sladkých koláčov.
V utorok sme opäť začali prezentáciami projektov, ale po nich nasledoval výlet do Brugg. Je to čarovné mestečko s nádhernou architektúrou, plné obchodíkov s voňavou čokoládou a suvenírmi. Belgickí partneri nám robili sprievodcov, takže sme sa veľa dozvedeli o histórií a súčasnosti mesta.

V stredu dopoludnia sme sa zúčastnili simulácie Európskeho parlamentu, kde sme navrhovali riešenia na otázky spoločného jazyka, ukončenia štúdia, armády a vlády v Európe. Musíme priznať, že odôvodniť naše názory bolo veľmi ťažké. Celé popoludnie sme strávili v Antwerpách. V krátkom čase sme museli splniť rôzne úlohy. Bolo to časovo náročné, ale videli sme a spoznali veľkú časť Anwerp, ich históriu, nádhernú železničnú stanicu, Rubensov dom, ale aj mnohé národnostné menšiny, ktoré tu žijú.

Vo štvrtok sme navštívili koncentračný tábor Breendock. Odchádzali sme zo zmiešanými pocitmi, lebo to bolo hrozné miesto, ale dojem v nás zanechal hlboký. V popoludňajších hodinách sme mali podľa programu navštíviť Brusel, ale kvôli demonštráciám sme sa tam nedostali.

V piatok, v deň odchodu, bol poznačený tým, že sme boli unavení a ospalí z predchádzajúceho večera, kedy sme sa dlho do noci zabávali a lúčili so svojimi belgickými priateľmi. Náladu nám vylepšil pochod v blate, ktorí sme absolvovali na území Saeftinghe, kde pravidelne funguje príliv a odliv. Sranda a zúfalstvo sa pravidelne striedali, keď sme nemohli vytiahnuť nohy z bahna a urobiť jediný krok, ale prežili sme.
Poobede sme ešte utekali kúpiť do mesta posledné darčeky domov. 

Večer bola prezentácia o aktivitách z celého týždňa a stretnutie s rodičmi. Potom prišlo lúčenie, slzy a nástup do autobusu. Sľúbili sme si, že aj my musíme pripraviť takýto krásny týždeň v máji pre našich priateľov na Slovensku. Vyzerá to tak, že celý týždeň bol organizovaný len školou, ale nie ej to tak. Priateľstvá sa utužovali hlavne večer na diskotékach a iných zábavných aktivitách.

Sme vďační našej škole, že nám umožnila zúčastniť sa takejto akcie, spoznať novú krajinu a nájsť si priateľov v zahraničí.

Študenti 1. A triedy