Paríž 2011 (máj) Tlačiť

Obchoďáci na návšteve u Mickey Mouse v Disneylande

v-Louvre Aj tohto roku sme sa  zúčastnili výletu do Paríža spojenú s návštevou jediného zábavného parku Disneylandu . Isť do Paríža a nezastaviť sa v Disneylande je len 50% z Paríža.
Tohto roku nás išlo dvadsať aj s našim dozorom p. prof. Židzikom. Veľmi sme sa tešili a už sme sa nevedeli dočkať, kedy tam pôjdeme. V autobuse s nami cestovali aj deti zo základnej školy zo Žiliny. Aj keď boli vekovo mladší, cesta prebiehala rýchlo a v autobuse bolo veselo. Do Paríža sme prišli skoro ráno, aby sme sa mohli prejsť po parížskych historických pamiatkach. Šoféri medzi tým odparkovali autobus a uložili sa na odpočinok. Niet divu , veď ťahali celú noc aby nás bezpečne doviezli do cieľa. V Paríži bolo veľa neopísateľných zážitkov a vecí, navštívili sme napr. Louvre, kde sme videli najznámejší obraz Leonarda da Vinciho – Mona Liza, chrám Notre Dame, Eifellovú vežu, Invalidovňu (hrobku Napoleóna) a veľa iných múzeí. Najväčší zážitok sme mali na najvyššom poschodí Eifellovky. Z tristo metrovej výšky sme mali krásny výhľad na celý Paríž. Mali sme ho ako na dlani. Ale úplne naším najväčším zážitkom, na ktorý budeme spomínať možno do konca života, bol vstup do zabaveného parku Disneylandu, kde sme sa vrátili do naších detských čias. Ostali sme v nemom úžase a cítili sme sa ako v rozprávke. Bolo tam veľmi veľa atrakcií ako napr. vystrelenie z rakety, Piráti z Karibiku, Indiana Jones, Strašidelný dom, postavičky z Disneyho rozprávok atď. Na svoje sme si prišli my aj dospelí. Taktiež tam nechýbali obchody s logom Disney. Najzaujímavejší tam bol sprievod postavičiek ako Mickey a Milli, Macko Pu, Snehulienka, Šípová Ruženka, Ariela Morská Panna a veľa ostatných rozprávkových postavičiek. Keď sme odchádzali, so všetkým sme sa lúčili. Posledné prekvapenie nám pripravili páni šoféri, ktorí nás na parkovisku čakali s večerou. Uvarili nám parky s horčicou a kečupom. Treba povedať, že chutilo všetkým a neostal ani jeden. Potom už len zaľahnúť v autobuse k spánku a zobudiť sa až doma na Slovensku. Do konca života budeme mať spomienky zaryté v pamäti a dúfame, že sa tam ešte niekedy vrátime, ak budeme mať takú možnosť, pretože také zážitky nikde inde nezažijeme.

Študenti OA

Pozri fotogalériu

Posledná úprava Streda, 21 September 2011 10:57