|
|
|
Ako je už z názvu jasné, môžem zodpovedne povedať, že do Paríža sme sa všetci nenávratne zamilovali na prvý pohľad. Hoci začiatok výletu v upršanej Považskej so všetkou batožinou naskladaní pod malou strieškou, čakajúci na autobusy nebol moc ukážkový. Keď sa dostavil náš autobus číslo 2, div sme sa nepobili o najlepšie miesta. Začiatok spestril náš pán riaditeľ, ktorý na nás výstražne vytiahol prístroj na zistenie alkoholu a odovzdal ho nášmu dozoru s tým, že ho majú na nás použiť (čo pravdaže nebolo treba). Po dlhej, únavnej ceste sme okolo siedmej hodiny ráno zastavili na našej poslednej zástavke pred konečným cieľom – Parížom. Myslím, že si všetci viete predstaviť, ako asi vyzerá, keď sa najmä dievčatá z jedného autobusu nahrnú na jednu maličkú toaletu a všetky chcú vykonať „kompletnú rannú očistu“. A teraz si predstavte, že sme boli s tromi autobusmi. Po úspešne zvládnutej očiste, dokonca v časovom limite prestávky, sme sa znova nalodili do autobusov a plní očakávaní sa vydali na posledný úsek cesty. Do Paríža sme prišli okolo pol deviatej a hneď sme sa vydali na Eiffelovu vežu, pýchu Paríža. Čakanie na lístky, ktoré zaobstarávala naša šikovná sprievodkyňa pani Libuška, sme si spestrovali obzeraním Parížanov, turistov a takmer všadeprítomných vojakov so samopalmi. Po zbežnej prehliadke našich batohov sme sa konečne mohli rozbehnúť v ústrety Eiffelovke. Výťahmi sme sa vyviezli až na tretie najvyššie poschodie veže. Napriek rannému oparu, ktorý sa rozprestieral nad Parížom sa pohľad, aký sa nám naskytol dá opísať len jedným slovom – neuveriteľné. Celé mesto sme mali ako na dlani. Z Eiffelovky nás pani sprievodkyňa viedla smerom k Víťaznému oblúku. Vyšli sme obrovské množstvo schodov, znova sa kochali krásnym výhľadom a potom nasledoval dvojhodinový rozchod na asi najznámejšej ulici v Paríži Champs-Elysees. Niektorí využili tento čas na obed iný chceli prejsť čo najviac obchodov, no keď sme zbadali ceny obyčajného trička, hneď nás chuť nakupovať trochu prešla. So zvyškom našej skupiny sme sa stretli na Námestí svornosti pod obeliskom. Z Námestia svornosti sme sa presunuli do múzea v Louvri, ktoré okamžite všetkých ohúrilo svojimi rozmermi a nádhernými Tuilerijskými záhradami. Vzhľadom na to že nebola šanca vidieť v Louvri za jediný deň všetko, väčšina z nás hľadala najmä slávny obraz Mona Lisa, Napoleonove apartmány alebo egyptskú výstavu. Z Louvru sme išli rovno na neslávne slávnu ubytovňu F1. Každý, kto v ubytovniach tohto typu strávil nejaký čas nás pred nimi varoval, avšak my sme boli milo prekvapení čistotou a útulnosťou našich izieb, hoci ich rozmery boli pomerne stiesnené. Po zväčša prebdenej noci nás čakal ďalší náročný deň. Navštívili sme zámok vo Versailles s prekrásnymi záhradami, ktoré myslím ohúrili aj tých najväčších ignorantov. V každom kúte hrala klasická hudba, ktorá krásne dopĺňala prostredie plné zelene a striekajúcich fontán. Ako ďalšie sme mali na pláne modernú štvrť La Defanse. V priebehu necelej hodinky sme sa ocitli z minulosti v budúcnosti. Futuristický dizajn modernej štvrte plný skla a kovu nás úplne zmiatol. Nová Archa zase ohromila svojou veľkosťou. Ako nám povedala pani Libuška, vošla by sa pod ňu celá katedrála Notre Dame. Celý rozchod v tejto štvrti sme využili na nakupovanie v obrovskom nákupnom centre. Ďalej sme mali naplánovanú štvrť umelcov Montmartre a baziliku Sacre Ceour. Pri prechádzke krásnymi uličkami sme narazili na kopu milých zhovorčivých ľudí, na umelcov a na míma, ktorému sa na prvý pohľad zapáčila naša spolužiačka Veronika. K večeru sme sa všetci uťahaní s ubolenými nohami prešuchtali znovu k autobusom, ktoré nás doviezli do prístavu, kde na nás čakala obrovská loď s otvorenou palubou. Zažili sme okružnú plavbu pri zapadajúcom slnku, ľudia z brehov a z mostov nám mávali a my sme im nadšene mávali späť. Avšak najkrajší zážitok z celého výletu nás čakal po zotmení, keď sme sa doplavili k Eiffelovke. Krásna majestátna a vysvietená Eiffelovka nás úplne ohúrila a keď začala blikať, všetci sme úplne stratili reč. Keď sme sa vracali do hotelu, dostali sme refrén jednej francúzskej piesne o Champs-Elysees. Všetky tri autobusy sa dvakrát otočili okolo Víťazného oblúka a my sme spievali, lepšie povedali hulákali refrén tejto krásnej francúzskej pesničky... Tak a je to tu. Náš posledný deň v Paríži sme si taktiež perfektne užili. No a toto bol už naozajstný koniec nášho výletu. Hoci sme boli všetci na smrť uťahaní (nachodili sme viac ako 46 km pešo!!!), domov sa nikomu ísť nechcelo. Cestu späť sme zvládli v pohode až na poslednú zástavku v Bratislave, kde sme omylom nechali dve dievčatá z nášho autobusu, ktoré sa však vynašli a dostali sa späť k nám. Touto cestou by som sa chcela poďakovať za našu triedu pánom šoférom – za bezpečnú jazdu, pani sprievodkyni – za ochotu podrobný výklad, a najmä všetkým profesorom, ktorí nás mali na starosti. Vieme, že nie vždy je to s nami ľahké a sme radi, že ste s nami mali toľkú trpezlivosť. Myslím, že žiadne slová nedokážu vhodne vyjadriť atmosféru tohto úžasného mesta. Preto môžem každému, kto v Paríži ešte nebol, iba odporučiť návštevu tohto prekrásneho mesta... 2.B |