Jedného dňa, 8. júna 2012, sa naša trieda - študenti prvého ročníka športovo-informatickej triedy vybrala s pani profesorkou Galbavou a pánom profesorom Kostelanským na malú exkurziu na salaš do Pružiny.

Šli sme sa pozrieť, čo sa tam deje a ako to tam funguje. Mali sme pripravených veľa otázok o farmárčení, finančníctve, účtovníctve, ekonomike a podnikaní. A samozrejme, šli sme poobzerať ovečky, ktoré sa tam chovajú. Hneď zrána bolo slnečno a primerane teplo. Postupne sme nastupovali do autobusu, niektorí nastúpili v Považskej Bystrici, iní pristupovali po ceste. Samotní Pružinčania nás už čakali na mieste zástavky aj s Púchovčanmi. Vydali sme sa teda na salaš. Zvítali sme sa s majiteľkou salaša, pani Oľgou Apoleníkovou. Bola veľmi milá a robila nám „sprievodcu“ po celý deň. Začala nám rozprávať o salaši, ako to tam prebieha, ako sa starajú o ovce, ktoré tam chovajú a aký z nich majú úžitok. Neskôr sme sa presunuli do samotnej maštale s ovcami, aby sme všetko videli aj v praxi. Pani Apoleníková nám poopisovala vlastné ovce, barany a veľmi zlaté jahňatá. Dokonca sme videli aj 2-dňové a 3-dňové jahňatá. Potom nám poukazovala ovce, ktoré už čakali na pôrod a boli samostatne oddelené. Keď sme odchádzali z maštalí, každí sme si odniesli nezabudnuteľný pohľad na malé jahňatá a ešte aj ovčie lajná na svojich topánkach. Neskôr sme si dali v našej exkurzii prestávku. Posilnili sme sa výrobkami z ovčieho mlieka priamo z pružinského salaša. Musím povedať, že všetkým chutili. Dostali sme ovčí neúdený syr a žinčicu. Potom sa obloha zamračila a popadali aj prvé kvapky. Bolo ich veľmi málo, vlastne sme ani nezmokli. Dážď sme však všetci čakali, keďže bolo Medarda a asi každý z vás pozná pranostiku viažúcu sa k Medardovi. Našťastie búrka nás nezastihla a my sme mohli ďalej pokračovať v našej exkurzii. Pani Apoleníková nám rozprávala o tom, ako vlastne salaš vznikol. Popísala nám v skratke celý priebeh a vývoj salaša, ktorý neraz prechádzal nie zrovna najlepším obdobím. No vďaka jej schopnostiam a pracovnému tímu salaš nezanikol, ale sa začal ďalej rozvíjať. Jednu zaujímavú informáciu by som tu spomenula a to, že tento salaš začínal s chovom kráv a výrobou kravského mlieka. Neskôr ich situácia viac-menej donútila, aby prešli na chov oviec a výrobu ovčieho mlieka a ovčích výrobkov. Toto rozhodnutie sa časom ukázalo ako veľmi efektívny krok v podnikaní. Potom nám ďalej povedala aj o výrobkoch, ktoré produkujú u nich na salaši. Nie sú to len tak hocijaké výrobky. Sú to BIO, alebo inak povedané EKO výrobky. Sú zdravšieho charakteru, ako ostatné. Sú zložitejšie na výrobu, hlavne preto, že už samotné zvieratá sú inak vyživované. A nakoniec sme pani Apoleníkovu „vyhecovali“, aby nám porozprávala o svojich najväčších úspechoch, medzi ktoré bez pochyby patrí titul Podnikateľka roka 2008. Neraz vyhrala na ochutnávkach syra medzi veľkou konkurenciou, kde bolo okolo 30 farmárov z iných salašov. Nakoniec sme ešte navštívili obchod s BIO výrobkami zo salaša a mohli si tak na týchto skvelých výrobkoch pochutiť aj doma. Salaš je zaujímavý tým, že vyrába tzv. Syrové torty. Sú celé zo syra a na vrch sa môže dať nejaké korenie, aby sa dotvoril celkový efekt. Po nákupoch sme sa pobrali dole do dediny. Mali sme ešte čas do odchodu autobusu, tak sme si „odskočili“ ešte na zmrzlinu a kto chcel, dal si ešte pizzu. Nastal čas odchodu. Nasadli sme do autobusu a vybrali sa domov. Cestu domov nám spríjemnili žiaci 1.-4. ročníka zo ZŠ Slopná, ktorí sa tiež vracali z výletu. Takto pomaly utekali kilometre a zrazu sme sa ocitli v Považskej Bystrici. To je asi všetko o našom maličkom výlete. Každému vrelo odporúčam navštíviť tento salaš.

Zdenka Hrenáková, študentka 1. D