Viedeň Tlačiť

 

Viedeň, áno presne v tomto veľkomeste sme sa ocitli v jedno pekné piatkové ráno. Náš vskutku náročný a aj poznávací deň začal dosť zavčasu výjazdom z Považskej Bystrice, nie však ešte v plnej zostave, tá sa doplnila až v Púchove. Odtiaľ sme zamierili už celkom čerstvo prebraný po hlavnej diaľnici D1 priamo do Bratislavy a potom do nášho centra výletu - Viedne. Všetci sme boli plní očakávaní čo nám toto známe historické mesto prinesie. Cesta nám ušla celkom rýchlo. Už počas nej nás pani sprievodkyňa zoznámila s faktami týkajúcimi sa našej cieľovej stanice. Za hranicami nás vítali vo veľkom počte veterné elektrárne.


Potom sme sa viac dozvedeli o letisku vo Schwechate, o jeho výskyte svedčilo aj mnoho lietadiel, ktoré prelietavali ponad naším autobusom. V momente ako sme sa ocitli v meste, všetci vyťahovali svoje fotoaparáty. Už počas jazdy sme videli mnoho historických budov, prestížnych hotelov, múzeí a obchodov. Autobus nás vysadil okolo 10 hodine a my sme sa už vybrali po vlastných spoznávať krásy a zákutia mesta. Zamierili sme si to najskôr do 1. nádvoria Hofburgu, kde nás všetkých zaujali koče a nežnejšie časti nášho výletu aj vojaci(bolo ich tu mnoho, lebo sa blížili oslavy štátneho sviatku Rakúska). Potom sme navštívili známu Klenotnicu, kde sme sa ľubovoľne na hodinu rozdelili. Nadchlo nás kráľovské oblečenie, koruny a riad a množstvo ďaľších predmetov, ktoré
slúžili k potrebám Habsburgovcov. Ďalej sme išli okolo veľkej rakúskej cvičiteľne lipicánskych koní, o tomto výcviku nám stručne a výstižne povedala pani sprievodkyňa. Keďže sa vo Viedni čoskoro mali konať divadelné hry, tak na každom kroku sme videli „Mozartov a Straussov.“ Niektorí z nás to hneď aj využili a odfotili sa s nimi. Naše kroky ďalej smerovali do Augustínskej katedrály, ktorú preslávili svadby. Napríklad – Napoleónova, alebo svadba matky Márie Terézie. Ešte sme na chvíľku nahliadli do Štátnej opery, známej v celom svete plesmi. Ďalej sme pokračovali známymi uličkami a obdivovali neskutočné množstvo obchodov svetoznámych mien. Mnohí z nás boli takí nedočkaví a neustále sa vypytovali kedy sa už konečne dočkajú rozchodu. Nakoniec sme sa ho dočkali , pre niektorých bohužiaľ iba na hodinu a pol, chceli nakupovať. Každý si chcel domov ako suvenír odniesť „Mozartkugeln,“ pani sprievodkyňa nás upozornila, kde si ich môžeme kúpiť za prijateľnú cenu. Potom sme sa už mierne unavení dostavili do autobusu a nasmerovali sme si to do budovy OSN. Pre začiatok sme museli prejsť bezpečnostnou kontrolou, niektorí si to aj viackrát zopakovali. Pre vážnosť politickej atmosféry sme dostali visačky s identifikačným číslom. Ďalej sme sa rozdelili na 2 skupiny: angličtinárov a nemčinárov, a každá skupinka mala svoju sprievodkyňu. Tie nám poukazovali dary od rôznych štátov a organizácií pre OSN. Pri vonkajšej fontáne nám povedali základné veci o OSN a zodpovedali všetky naše zvedavé otázky. Potom sme si pozreli vnútro budov OSN,a ďalej krátky film z roku 2003 o svetových katastrofách a problémoch s ktorými OSN bojovala. Nemčinári si ho pozreli v nemeckom jazyku a angličtinári v anglickom jazyku. Na záver našej návštevy nám ukázali plánik budovy OSN a ešte nás zaviedli do vesmírnejmiestnosti, kde sme mohli vidieť mesačný kameň, pekný vesmírny ďalekohľad a množstvo zaujímavých obrázkov. Ku koncu tejto našej poznávacej cesty sme sa vrátili do autobusu a vyrazili unavení domov. Vo Viedni sme zažili neopakovateľné zážitky, a veľmi dúfame , že sa tam ešte niekedy vrátime.

 

 

 

 

 

 



Posledná úprava Utorok, 18 Január 2011 23:36